Čo ak to vo vzťahu škrípe a sú v ňom deti? Zostať spolu kvôli nim, hľadať cestu, alebo sa nebáť a povedať si zbohom? A ako to urobiť, čo najlepšie, ak sa to vôbec dá? O tom, ako to naši zvládli známi rodičia, ale aj o pohľade odborníčky na dnešné rozpady rodín, sa dnes budeme rozprávať v novej relácii Pre mamy s Babsy, počúvajte s nami. Hovorí sa, že dnešná doba nepraje partnerským vzťahom. Podľa indexu rozvodovosti sa na Slovensku rozpadne takmer každé tretie manželstvo. Hoci sa partneri dokážu s rozvodom vyrovnať, spoločné deti rozpadom rodiny zvyčajne veľmi trpia. O tom, ako zvládnuť rozchod a striedavú starostlivosť o deti sa dnes budeme rozprávať s modelkou a influencerkou terezou Bizíkovou a koučkou Zorou Inkou Grohoľovou, dozviete sa:- prečo to vyzerá, že je dnes viac rozchodov a aké dôvody sú za nimi najčastejšie- ako sa podarilo známym rodičom Terezke Bizíkovej a jej expartnerovi Marekovi Fašiangovi prekonať prvé chvíle po rozchode a nastaviť si pravidlá kvôli ich dcére, ktorá je pre nich prioritou- čo na ich postup hovorí odborníčka a aké sú jej rady aj na iné varianty rozchodu- do akej miery sa oplatí spolu kvôli deťom a dokedy a ako sa dá ešte o vzťah bojovať- v neposlednom rade budeme otvorene rozprávať o mnohých príbehoch z praxe, ktoré sa nám môžu ukázať najčastejšie chyby nielen partnerov, ale aj rodiny a blízkych okolo nich, počúvajte s nami reláciu Pre mamy s Babsy. Moderátorkou je Babsy Jagušák.

Kľúčová je pre ňu komunikácia, ale aj to, aby sme v našich deťoch nezabíjali ich prirodzenú zvedavosť. ,,Občas, keď sa s deťmi v pondelky rozprávam o tom, aký mali víkend, mám pocit, že je toho niekedy až príliš, čo všetko zažili a kde boli a pre mňa ako učiteľa je veľmi ťažké potom odhadnúť, koľko im toho ponúknuť, kde je tá zdravá miera... V tomto naozaj platí, že menej je niekedy viac. A deti potrebujú aj pomaliť, potrebujú sa naučiť vedieť aj počkať..." Prečo? Počúvajte s nami náš dnešný podcast Do hĺbky s ocenenou pani učiteľkou Evou Radičovou.Koncom mája sa na Slovensku odovzdávali dôležité a mimoriadne ocenenia pre tých, ktorí sa venujú našim deťom v čase, kedy my s nimi nie sme. My, rodičia už od ich útleho detstva dbáme na výchovu a študujeme si všetko - čo urobiť správne a čo určite nerobiť, no často zabúdame na to, že ako pomaly, ale isto rastú, ovplyvní ich život aj niekto ďalší, už mimo nás. A tým niekým sú najčastejšie práve učitelia a učiteľky, s ktorými sa stretnú po nástupe do školy. A práve preto je tak dôležité uvedomiť si, že s učiteľmi by sme mali vždy, ako sa hovorí "držať za jeden povraz" a navzájom sa pre dobro a budúcnosť našich detí, v ich výchove nielen dopĺňať, ale aj inšpirovať.Počas slávnostného galavečera odovzdávania cien Učiteľská ospobnosť roka 2023 sme videli a počuli množstvo úžasných učiteľov z celého Slovenska, a to nielen v príbehoch z tohto ročníka, ale aj tých minulých a všetkých ostatných učiteľov, ktorí ich prišli podporiť.Jednou z ocenených bola aj inšpiratívna pani učiteľka z Liptovského Mikuláša, pani Evka Radičová, ktorá si odniesla Cenu Zastúpenia Európskej komisie a k nej aj dôležitú Cenu verejnosti, o ktorej ste svojimi hlasmi na našom magazíne rozhodli práve vy, že si ju zaslúži.Evka učí deti na prvom stupni základnej školy Márie Rázusovej-Martákovej, začína teda vždy s tými najmenšími - už s prváčikmi a sama najvýstižnejšie hovorí o tom, čo je pre ne tak dôležité: „Prvý stupeň základnej školy je ako základová doska, keď staviame dom. Vytvorenie bezpečného priestoru pre deti je úplne to najdôležitejšie. Každé jedno sa potrebuje v prvom ročníku cítiť dobre, je dôležité, aby vedelo, že je prijaté, rešpektované. Na toto slúžia naše každodenné ranné kruhy. Učíme sa aktívne počúvať, chápať sa, neposudzovať, neskákať si do reči. Toto je perfektný základ, aby sa potom mohli ďalej vzdelávať.“No a dnes je práve pani Evka naším hosťom. Tešíme sa, že si našla čas a my sme ju mohli pre vás vyspovedať v najnovšej časti podcastu Do hĺbky. Počúvajte s nami dnešný, naozaj inšpiratívny rozhovor o tom, čo je pre deti v škole dôležité a čo je dôležité aj pre nás rodičov, tiež o tom, čo možno často prehliadame a aké chyby nechtiac robíme, no a v neposlednom rade si vypočujete naozaj užitočné a inšpiratívne tipy o tom, ako vieme deti viesť ich vzdelávaním s láskou a rešpektom. S učiteľkou Evou Radičovou sa rozprávala Martina Smatanová.

Rozmanitosť generácií patrí k nášmu prirodzenému vývoju, rozdiely a rozdielne názory na život či výchovu, tu tak boli a ešte aj budú vždy. No predsa len sa dnešná generácia rodičov a ich detí, ktoré sú generáciou Alfa, niečím líšia. Počúvajte s nami dnešný podcast z praxe na tému digitálnych technológií v rukách našich detí. Nikdy predtým nenapredoval vývoj digitálnych technológií takým raketovým tempom, ako v posledných rokoch. A kým my, rodičia sa postupne snažíme zachytiť každú jednu novinku a nejako ju pochopiť, naše deti ju už v tej chvíli ovládajú a vedia o ďalšej, ktorá sa k nám dostane možno až o mesiac. Deti narodené po roku 2010 jednoducho s technológiami vyrastajú a sú s nimi prepojené už od útleho veku, preto nemá zmysel proti tomu bojovať a kategoricky im ich zakazovať. Veď podľa známeho socióloga Marka McCrindla, ktorý na základe svojich výskumov pomenoval a popísal generáciu Alfa, budú práve dnešné deti jedného dňa úplne najlepšie vybavené, čo sa týka informácií, technológií, ale aj bohatstva, pretože už teraz menia pravidlá svetového trhu. Digitálne budú nielen pracovať a zarábať si na živobytie, ale budú sa takto aj vzdelávať, nakupovať (čakajú ich napríklad aj obchody bez predavačov, prvé vidíme už teraz a aj autá bez šoférov). AI, teda umelá inteligencia bude úplne prirodzenou súčasťou ich životov.Komunikácia, ale aj znalosť a kontrola. To je pre dnešných rodičov kľúčovéNetreba to však vôbec vidieť negatívne, pretože vďaka tomu by mala dostať oveľa viac priestoru ich sloboda, prím vo všetkom bude mať kreativita a zároveň by im malo zostať viac času na to, aby napríklad cestovali či sa starali o svoje duševné zdravie lepšie, ako na to máme priestor dnes my. To však neznamená, že nemáme robiť vôbec nič. Našou úlohou ako rodičov je zabezpečiť to, aby sa s technológiami a virtuálnym svetom zoznamovali bezpečne a adekvátne podľa veku. Odborne sme sa tejto téme venovali v podcaste Do hĺbky s detskou psychologičkou Máriou Tóthovou Šimčákovou, no dnes si o tom povieme viac zo života a praxe s dvojnásobným oteckom Matejom Stuškom, ktorý je spoluzakladateľom občianskeho združenia Rodičia.sk a zároveň pracuje v spoločnosti O2. Digitálnym svetom tak žije ako pracovne, tak aj súkromne a každý deň vidí to pozitívne, ale aj negatívne, čo dnešná technologická doba prináša. Ako ho to ovplyvňuje vo výchove? Aj o tom sme sa rozprávali v dnešnej časti podcastu, dozviete sa:- na čo dávať pozor a ako deti viesť už od ich útleho veku- prečo je dôležité nielen nastaviť si rôzne kontrolné opatrenia, ale sa o všetkom aj rozprávať (a to nielen s deťmi)- rady z praxe, aké nástroje či aplikácie môžeme využívať, a že to vôbec nie je také zložité, ako sa toho možno na prvý pohľad bojíme- čo všetko zvážiť, keď už má vaše dieťa mobil a nástrahy i následky, s ktorými sa slovenskí rodičia pasujú a potom často hľadajú pomoc aj u mobilných operátorov- v neposlednom rade preberieme aj prieskumy, ako digitálne technológie zasiahli do života detí za posledné roky, kedy sme sa museli popasovať aj s pandémiou - vypočujte si náš dnešný rozhovor v audio podcaste Do hĺbky, ktorý moderuje Martina Smatanová. 

Osvety je málo, o to viac by každá z nás mala dbať nielen o svoje zdravie ako také, ale zamerať sa vyslovene na ženské zdravie - jednak to fyzické aj intímne a nemenej dôležité je aj to mentálne. Pretože všetko toto je navzájom prepojené a významne sa ovplyvňuje. Ako a prečo, sme s odborníčkami rozobrali v dnešnej časti relácie Pre mamy s Babsy, počúvajte s nami.Úloha žien sa za posledné desaťročia veľmi zmenila. Sme aktívne, vieme spojiť úspešnú kariéru s materstvom, multitaskujeme, chceme mať kvalitný sociálny život, cvičiť a pracovať na sebarozvoji. Takýto životný štýl je na jednej strane veľmi bohatý a stimulujúci, ale prináša stres, tlak a s tým spojené zdravotné problémy.O tom, ako sa o seba správne starať, aby sme mohli napĺňať všetky naše ciele v zdravom a spokojnom tele, sa dnes budeme v našej novej časti relácie Pre mamy s Babsy rozprávať s dvomi mimoriadne inšpiratívnymi ženami – motivátorkou, autorkou úspešných kníh a zakladateľkou digitálnej platformy na cvičenie Supershape.sk Janou Šimkovičovou a gynekologičkou, pôrodníčkou a blogerkou Alexandrou Mamovou.  V rozhovore sa dozviete:- akými fázami si žena v živote prechádza a ako to v tom danom oddobí ovplyvňuje jej cyklus- prečo je dôležité starať sa o svoje telo, ale aj myseľ a myslieť pri tom na to na naše vlastné - ženské potreby- čo všetko potrebuje naše telo- čo všetko potrebuje naše mentálne zdravie- čo spôsobuje vaginálne infekcie, ako ich zvládnuť a ako sa chrániť pred ich vznikom- a ako sa navzájom ovplyvňujú pozitívne, aj negatívne - to všetko a ešte viac - hlavne viac odborných a overených rád pre zdravie i do života, sa dozviete v dnešnej inšpiratívnej diskusie relácie Pre mamy s Babsy počúvajte s nami. 

Dnes už dvojnásobná mama si užíva materstvo naplno, otvorene však priznáva, že tomu nebolo vždy tak. Príchod jej prvého dieťatka na svet bol náročný a ona ako mama si prešla náročným obdobím. Diana Hágerová a Roman Juraško tvoria pár už 12 rokov, sú dvojnásobnými rodičmi a radosť im robia dcérka Izabelka a synček Tristan. Diana nám nedávno v podcaste Ženy ako my, ktorý vám prináša magazín Diva.sk, celkom otvorene priznala, že príchod prvého dieťatka na svet bol pre ňu náročný a ako rodina si prešli veľmi náročným obdobím. Diana hovorí o tom, že Izabelka veľa plakala a toto obdobie bolo pre ňu extrémne náročné psychicky aj fyzicky.Zdravotné problémy dcérky boli skúškou aj pre vzťah"Naša Izabelka mala ťažší príchod na svet a tie prvé mesiace jej života boli naozaj náročné a dnes som naozaj veľmi rada, že sme to zvládli. Ja naozaj obdivujem rodičov, ktorí majú dieťatko, ktoré ma nejaké špeciálne potreby a musia sa oň neustále starať, je to neuveriteľné, klobúk dole pred všetkými. Našťastie, my sme také nemali, ale bol tam istý moment, kedy nám niečo také hrozilo a je to extrémny nápor na psychiku rodiča. Prvé mesiace boli pre nás náročné, Izabela veľmi veľa plakala…” otvára dnes to, čím si spolu s partnerom Romanom Juraškom prešli.Aké boli začiatky vzťahu Diany a RomanaBola to láska na prvý pohľad? “Zoznámili sme sa v práci a najskôr sme mali úplne normálny pracovný vzťah, ale postupom času sme spolu pracovali viac a viac. Musím povedať, že z môjho pohľadu mi bol Roman vždy sympatický. No a naše pracovné telefonáty a debaty sa zrazu preklopili do nie úplne pracovných a telefonovali sme spolu aj tri hodiny, jednoducho tam už bol ten pocit, že je nám spolu fajn. Potom som sa presťahovala do Bratislavy, začali sme spolu bývať a bolo to celé také veľmi postupné," prezradila Diana.“S Romanom sme vo vzťahu tak nastavení, že aj keď sa nám niečo nedarí, tak to chceme riešiť, pretože dnes aj doba v ľuďoch podporuje to, že ak vo vzťahu niečo nefunguje, tak sa rozídeme, rozveďme, veď nevadí. Som, rada že my takto naše problémy neriešime,” hovorí Diana Hágerová.A kedy bude svadba?Diana a Roman často dostávajú aj otázku o tom, kedy bude svadba. Ako to vidí Diana? “Mám už jedno miesto, ktoré sa mi páči, chcela by som niečo maličké, komorné. Dlho som tému svadby neriešila a vedela som si predstaviť aj to, že by v našom prípade žiadna nebola, dnes to už vnímam inak, najmä z toho praktického hľadiska.”V podcaste sa ešte dozviete:-aký je jej recept na šťastný vzťah a aké boli začiatky jej lásky s Romanom-čo považuje vo vzťahu za najdôležitejšie-kedy a či chystajú svadbu-čo si Diana rada dopraje v rámci skrášlovacích procedúr a prečo si pred časom radikálne skrátila vlasy-čo si myslí o sociálnych sieťach, filtroch ale aj estetický zákrokoch

Prinášame vám ďalšiu časť obľúbenej relácie, tentokrát na aktuálnu tému blížiacich sa sviatkov jari, ktoré sa nesú v znamení zrodu nového života. Počúvajte s nami. Blíži sa Veľká noc, ktorá sa odjakživa spájala s plodnosťou a novým životom. Aj preto budeme diskutovať o tom, ako prebiehali pôrody v minulosti a ako prichádzajú deti na svet dnes. Zvykov a tradícií, ktoré sa spájali s narodením dieťaťa, máme naozaj neúrekom. Začnime hneď pri svadobnom dni, počas ktorého sa robievali rôzne obradné úkony, ktoré mali ovplyvniť budúce pohlavie dieťaťa.A predstavte si svet bez ultrazvuku, monitorovania plodu, poriadnej lekárskej starostlivosti alebo epidurálky. Pôrody sa diali doma, v kruhu rodiny a s pomocou pôrodnej babice. Spoznajte zvyky našich predkov z histórie aj pohľad a názor odborníčky na to všetko dnes, dozviete sa aj to, kedy sme u nás mali vôbec prvú pôrodnicu, ako vyzerali vyšetrenia žien a čím si prechádzali v šestonedelí. Zvládli by sme niečo také? Do fascinujúceho vývoja pôrodníctva sa dnes v relácii Pre mamy s Babsy ponoríme s hostkami, etnologičkou Katarínou Nádaskou a gynekologičkou Zuzanou Brieškovou, počúvajte s nami diskusiu v podcaste s moderátorkou Babsy Jagušák.

Ako ženy o sebe často pochybujeme a myslíme si, že nie sme dosť dobré, pretože vnímame tlak spoločnosti, sociálnych sietí, snažíme sa obstáť vo svete, ktorému stáledominuje maskulína energia... Už od útleho detstva nám rodičia vtĺkajú do hlavy, abysme boli milé, poslušné, aby sme si toho príliš veľa nemysleli. Lenže, aký to má všetko vplyv na našu sebalásku a sebahodnotu? Počúvajte s nami dnešnú tému v Pre mamy s Babsy. Slovensky by sa mali prestať báť sebalásky, sebahodnoty aj poznaniu samej seba - svojich potrieb a túžob Niektoré ženy postavia svoju sebahodnotu aj na kariére a potom sa ocitnú na materskej a nevedia sa s novou realitou vyrovnať. O to viac sa o to v dnešnej spoločnosti potom bojíme otvorene hovoriť a priznať svoje pocity. O to viac je dôležité, že práve dnešné hostky ďalšej častoi relácie Pre mamy s Babsy sa aj na základe vlastných skúseností s kariérou a materstvom rozhodli, že budú v rámci spoločného projektu pomáhať ženám a viesť ich k sebeláske, sebahodnote a sebapoznaniu. Práve materstvo je totiž pre mnohé z nás zlomovým obdobím, kedy si uvedomíme, že musíme zvládať mnoho rolí naraz – sme matkami, partnerkami, chceme sa realizovať v práci, často rozmýšľame nad tým, ako veľmi sa nás život popri deťoch zmení. Kladieme na seba veľké nároky takmer vo všetkých oblastiach. Ak sa vrátime na začiatok, zdrojom mnohých našich životných neistôt, úzkostí a strachov je práve to, ako vnímame samy seba a či si samy seba vážime. Rozprávať dnes o tom v diskusii budú zakladateľka občianskeho združenia a platformy Trusk Women Eva Vaľovská a tiež jeho projektová manažérka a novinárka Veronika Pilátová, počúvajte s nami podcast Pre mamy s Babsy vyššie.Mentioned in this episode:Pravidelné investovanie pre vaše deti od ČSOB. Pre viac informácii kliknite tu.

Jaro Bekr je v slovenskom šoubiznise už roky známy ako tanečník a choreograf, no v poslednej dobe ho možno aj vy viac vnímate ako otca a manžela. S Monikou Hilmerovou tvoria obľúbený párik, aj keď - ako nám sám prezradil - nemá rád, keď im dávajú prívlastky, že sú najstabilnejším párom. Prečo? A ako to majú s výchovou svojich dvoch detí? Aj to nám prezradil v podcaste Do hĺbky, počúvajte s nami.Dnešným hosťom je známy tanečník, choreograf, manžel, dvojnásobný otec a dnes už aj spisovateľ a bloger, Jaro Bekr, ktorý však hneď na úvod priznáva, že ako spisovateľ sa určite necíti, a to napriek tomu, že má na konte svoju prvú knihu "Na toto vás nikto nepripraví." (Zápisky otca). Súbor jeho postrehov vznikol pôvodne z jeho blogov, v ktorých sa s priateľmi delil so svojimi skúsenosťami po tom, ako sa im s Monikou narodila dcérka Zarka a syn Leo. Ako to už však v živote býva, deti rastú a rodičovský kolotoč ani ďalšie výchovné zážitky, sa nikdy nekončia. Aj preto bude Jaro Bekr vo svojich blogoch pokračovať u nás na Najmama.sk - pravidelne ich nájdete v našom prémiovom obsahu. No a o čom blogy u nás budú, ale aj to, aký je Jaro otec a aká je Monika mama či ako ich vzťahom zatriaslo rodičovstvo sme sa s ním celkom úprimne a otvorene porozprávali práve v podcaste Do hĺbky. Dozviete sa tiež: - ako sa postupne zo známeho tanečníka stal známy a obľúbený otec a manžel - ako sa s Monikou zoznámili a či u nich prebehla tá romantická chvíľa, ktorú si idealizujeme z filmov, v ktorých muž na prvú vie, že s touto ženou raz bude mať deti? - kedy už vedeli, že chcú byť spolu a ako s nimi zatriaslo narodenie prvého dieťatka - že rodičovstvo bolo u nich od prvej chvíle rovnocennou úlohou v živote oboch - ako Jara, tak aj Moniky - akými sú rodičmi a akú výchovu uprednostňujú, ale aj to, v akej životnej fáze so svojimi deťmi sú aktuálne - okrem mnohých vtipných momentov, ktorým Jaro ako aktívny otec a rovnocenný rodič čelil, budeme hovoriť aj o novom blogu na Najmama.sk a vyhnúť v našej debate sme sa nevedeli ani vážnym témam a tiež ťažším chvíľam v živote - a to nielen Jara Bekra, ale rodičov celkovo. Počúvajte s nami podcast Do hĺbky, s Jarom sa rozprávala Martina Smatanová. Mentioned in this episode:Pravidelné investovanie pre vaše deti od ČSOB. Pre viac informácii kliknite tu.

Každý príbeh, s ktorým sa stretáva, nás môže niečo naučiť a každý jeden z nich nás môže v niečom aj inšpirovať. Je však dôležité vedieť v ľuďoch a aj v situáciách, správne čítať. Iba tak potom môžete podať pomocnú ruku vo chvíli, kedy to niekto naozaj veľmi potrebuje, alebo vo chvíli, kedy ju budete potrebovať možno vy sami. Aj o tom sme sa v podcaste Do hĺbky rozprávali s riaditeľkou Ligy proti rakovine, s pani Evou Kováčovou, počúvajte s nami. Keď sa povie Liga proti rakovine, každý si zrejme vybaví u nás tak veľmi známy Deň narcisov. V skutočnosti to však nie je o jednom dni v roku, alebo o tom - teraz si spomenúť a prispieť a pomôcť. V skutočnosti to dokonca ani nie je o tom, len prispieť. Slovo rakovina bolo kedysi veľkým tabu a hoci je dnes povedomie o tomto ochorení už na úplne inej úrovni, aj tak máme tendenciu vnímať ju skôr ako niečo, o čom síce vieme, ale nie je to náš problém. A možno si aj v duchu poviete, našťastie. Lenže, opak je pravdou, týka sa každého z nás. Ako? A prečo je dôležité si to uvedomiť?Vypočujte si náš podcast s riaditeľkou Ligy proti rakovine, Evou Kováčovou, ktorá je na čele tejto organizácie už viac ako 20 rokov. Liga proti rakovine dlhodobo spolupracuje aj so spoločnosťou Procter & Gamble, vďaka ktorej sa aj tento rok vyzbieralo 9 022 euro, z nákupu produktov Pantene v predajniach 101 Drogerie. Výťažok sa použije na nákup a výrobu parochní pre onkologických pacientov. Aj vďaka tomu pani Evka spolu so svojím tímom dennodenne nielenže pomáha tým, ktorí to naozaj potrebujú, ale rovnako tak napomáha ostatným pootvoriť oči. V rozhovore dnes sa dozviete:- aký je jej osobný príbeh, ktorý ju priviedol k tejto práci a ako dnes s odstupom rokov vníma, čo jej do života dal- že hoci rakovina dnes už nie je tabu i tak je prekvapujúce, ako na ňu niektorí ľudia reagujú - najmä, ak majú pocit, že sa ich netýka- pritom však - onkologické ochorenie nie je len problémom jednotlivca, ale má dopad na celú rodinu, okolie i spoločnosť a to ako sociálny, tak aj ekonomický- prečo je dôležitá prevencia už dnes, hneď teraz a u každého z nás a ako má správne prebiehať- akú pomoc a podporu a kde na Slovensku nájdete cez Ligu proti rakovine a prečo sa rozhodne netýka len priamo chorých - zdvihnúť telefón môže (a aj by mal) naozaj každý z nás- skutočné príbehy a situácie, ktoré nás inšpirujú nielen pomáhať, ale nás aj učia, ako sa zachovať v prípade ťažkých chvíľ, či už v takej, kedy ochorie niekto z našich blízkych a priateľov, alebo takej, kedy sa s onkologickou diagnózou budeme musieť popasovať my sami, počúvajte s nami podcast Do hĺbky s pani Evkou Kováčovou, rozpráva sa s ňou Martina Smatanová. 

Pre deti v každom veku je pobyt v nemocnici stresujúci zážitok. Hoci majú nemocnice zo zákona umožniť rodičom zostať pri svojich chorých deťoch v čo možno najväčšej miere, realita v našich zdravotníckych zariadeniach vyzerá úplne inak.Nemocnice, ktoré majú kapacity a možnosti vyjsť rodičom v ústrety, to aj robia, ale mnohé túto schopnosť nemajú, a tak trávia ich detskí pacienti často aj celé dni či dokonca týždne bez prítomnosti rodiča. Niektorí poslanci sa už niekoľko rokov snažia ukotviť právo blízkej osoby zostať s dieťaťom počas celej hospitalizácie. Bohužiaľ, tento zákon v parlamente ešte neprešiel. Pre choré dieťa je pritom niekedy najlepším liekom, keď má nablízku rodinu. Práve blízkosť pre rodiny je hlavnou hodnotou neziskovej organizácie Ronald McDonald House Charities. V diskusii v najnovšej relácii Pre mamy s Babsy sme preto privítali zastupujúcu riaditeľku Ronald McDonald House Charities, n.o. Luciu Takáčovú a MUDr. Roberta Vetráka, MPH, zakladajúceho člena Správnej rady Ronald McDonald House Charities na Slovensku, ktorý bol v čase jej vzniku riaditeľom Detskej fakultnej nemocnice (NÚDCH) v Bratislave. V dnešnom rozhovore sa budeme rozprávať aj o tom, že: naše nemocnice sú staré a porovnáme ich aj so zahraničím aké sú najčastejšie dôvody a argumenty, prečo sa rodičia nie vždy dostanú k hospitalizácii s dieťaťom a do akej miery sú relevantné ako dokáže rodič odbremeniť aj zdravotnícky personál a čo by rodič naopak v nemocnici s dieťaťom robiť nemal čím a ako presne sa Ronald McDonald House Charities usiluje v slovenských nemocniciach o rodinne orientovanú zdravotnú starostlivosť, teda aby rodiny mohli byť s deťmi v rámci priestorov, ktoré im čo najviac pripomínajú domov pripomenieme si aj veľmi dôležitý sociálny aspekt tohto všetkého, nielen ten psychologický, pretože rodiny detí, ktoré sú dlhšie alebo opakovane hospitalizované vítajú, ak môžu bývať v nemocnici, často totiž prídu aj z viac ako 100 km vzdialenosti, a nemôžu si s jedným príjmom dovoliť platiť dlhodobo nejaký hotel rozoberieme si aj niektoré body z charty práv, ako napríklad, že pokiaľ je dieťa preložené na chirurgický výkon na dospelácke oddelenie, tak má právo byť hospitalizované v prostredí, ktoré je vytvorené pre deti, teda má nemocnica vytvoriť také podmienky, že bude na izbe buď samé, alebo s inými deťmi, ale nie s dospelými pacientmi, a to najmä pre psychologickú podporu hospitalizovaného dieťaťa. Lenže, žiaľ, prax u nás je často celkom iná a aj o tom hovoríme v dnešnej časti relácie Pre mamy s Babsy, počúvajte s nami. 

A tie výčitky si so sebou nesú po celý svoj život. V drvivej väčšine prípadov nás brzdí strach. Strach zo smrti, strach zo zomierania. Z niečoho, čo kedysi bolo prirodzenou súčasťou nášho života a dnes sme túto tému odsunuli na okraj spoločnosti. Je pre nás ľahšie privrieť oči, otočiť sa chrbtom, ideálne zavrieť dvere v nemocnici či hospici a tváriť sa, že sa nás to netýka. Skúsenosti však jednoznačne hovoria jasnou rečou, výčitky prídu, aj ľútosť, ale často vtedy, kedy je už neskoro. Pritom, keď človek trochu prekročí hranicu svojho strachu, tak dokáže ešte so zomierajúcim stráviť veľmi kvalitný čas, pripomína Katarína Gerbranda Vydrová.Aký život, taká smrť... Ľudia nechcú zomierať sami, napriek tomu tak väčšina Slovákov umiera. Podľa posledných prieskumov, ktoré robila napríklad aj nezisková organizácia Viaticus, sa Slováci najviac zo všetkého boja bolesti pri zomieraní a hneď na druhom mieste je strach z odlúčenia od blízkych v ich poslednej chvíli. Z toho vyplýva, že chceme zomierať doma a pri svojej rodine, ale realita na Slovensku je dnes, žiaľ, celkom iná. Kým v minulosti bolo zomieranie prirodzenou súčasťou nášho života, rokmi sme ho vytlačili do nemocníc a ako tému aj na okraj spoločnosti. Hoci smrť ako taká ľudí láka, v momente, kedy sme s ňou konfrontovaní, máme strach a prekonať nám ho v spoločnosti rozhodne nenapomáha jednak nemocničné či hospicové prostredie, kde sa s ňou stretneme v prvom kontakte a ani slovenský systém s obrovskými rezervami, v ktorom je nedostatok atestovaných lekárov - paliatrov, málo mobilných hospicov a aj málo opatrovateľských služieb či psychologických podporných poradní, ktoré by mali byť oporou rodinám, ktoré by aj z lásky k svojmu blízkemu chceli prekonať ten strach, ale sami to nezvládnu. A tak dnes viac ako 60% Slovákov zomiera v inštitúciách a nemocniciach, väčšinou osamote. Ako teda prekonať strach, až sa raz s blízkym dostaneme do podobnej situácie? A ako zomieranie prijať a prečo sa so smrťou najskôr musíme sami vyrovnať? „V rozhovoroch so zomierajúcimi sa totiž často reflektujú naše vlastné strachy," hovorí Katarína Gerbranda Vydrová, sprievodkyňa pre umierajúcich v našom dnešnom podcaste. Podľa nej je však rozdiel, ak za blízkym chodíme do nemocnice či hospicu, a keď si ho zoberieme domov: „Rozdiel vidím v tom, že tí, ktorí majú blízkeho doma, už nemajú smrť ako strašiaka. Tým, že ňou každý deň žijú a je prítomná v ich dňoch, tak už nemajú tú tendenciu ju odtláčať, skôr sa s ňou učia spolupracovať, kdežto v hospicovej starostlivosti sa tomu rodiny vyhýbali, alebo ani často nechodili, pretože to bolo pre nich tak náročné vidieť svojho blízkeho zomierať v tom prostredí, že bolo pre nich jednoduchšie nechodiť..." Potom však prídu výčitky, a často už v čase, kedy je neskoro. V tieto dni, kedy chodíme na cintoríny zapáliť sviečku v spomienke na blízkych zosnulých, je dobré popremýšľať aj o samotnom zomieraní. Pretože príde čas, kedy sa bude týkať aj nás a aj podľa Katky Gerbrandy platí, aký život, taká smrť. Prečo? Počúvajte s nami náš dnešný podcast o zomieraní, dozviete sa aj to, na čo sa pri zomieraní blízkeho psychicky pripraviť, či je lepšia pravda alebo milosrdná lož, čo zomierajúci od nás najviac potrebujú a čo v posledných chvíľach najviac ľutujú. Rozoberieme i to, či je vhodné, aby boli prítomné aj deti, prečo záleží aj na drobných láskavostiach, a že zomieranie nemusí byť len o smútku, počúvajte s nami podcast Do hĺbky o zomieraní, s hostkou sa rozpráva Martina Smatanová. 

Hovorí Kristína Tormová, ktorá pred 10 rokmi predčasne porodila dvojičky. Ako si na to obdobie spomína, čo ju to naučilo, čo ako mama predčasniatok potrebovala najviac a čo zo svojej skúsenosti odovzdáva ďalej dnes? Prinášame vám ďalšiu časť relácie Pre mamy s Babsy venovaný pokračovaniu témy predčasne narodených detí.Podporiť predčasne narodené bábätká môžete aj vy svojim nákupom akýchkoľvek plienok značky Pampers.Na Slovensku sa každoročne narodí okolo 4 a pol tisíc predčasniatok, čo predstavuje zhruba 7 až 8 % zo všetkých narodených detí. Predčasne narodené deti sú vystavené vyššiemu riziku zdravotných problémov, medzi ktoré patria problémy s dýchaním, trávením, rastom či vývojom mozgu a nervového systému. Blížiaci sa 17. november oslavujeme Svetový deň predčasniatok, ktoré si vyžadujú špeciálnu starostlivosť a pozornosť. Sú to malí bojovníci, ktorí si zaslúžia náš veľký obdiv a empatiu, rovnako tak aj ich rodičia.O tom, ako vyzerá život s predčasne narodenými deťmi, na čo všetko sa treba pripraviť a kde vyhľadať pomoc sa Babsy Jagušák rozpráva v novej časti relácie Pre mamy s Babsy s hostkami – mamou, scenáristkou, spisovateľkou, moderátorkou a herečkou Kristínou Tormovou a prezidentkou OZ Malíček Ľubicou Kaiserovou. V rozhovore dnes sa okrem iného dozviete:- Ako si na to náročné obdobie spomína Kristína Tormová a prečo spolu s odborníčkou, s ktorou sa práve vtedy spriatelili aj v súkromí, hovorí o tom, že je dôležité mať bonding s predčasniatkom v úplne inom rozmere než len krátko po pôrode.- Porovnanie, ako dnes doba pokročila, dokonca už aj od čias pôrodu Kristíny, ktorá si túto situáciu prežíva znova, pretože je oporou svojej blízkej v jej rodine, kde sa narodilo bábätko v 24. týždni tehotenstva.- Ako vznikol OZ Malíček a prečo je dôležité nielen pre rodičov predčasne narodených detí.- Ako prebieha deň v perinatologickom centre, prečo sú sestričky vlastne monitormi bábätiek a ako veľmi sú dôležité pri záchrane predčasne narodených detí.- Že aj taká maličkosť ako nové plienky od Pampers pre predčasne narodené deti zrazu dokáže pomôcť a odbremeniť zdravotníkov i rodičov. Dnes je až neuveriteľné, ako si ešte pred tromi rokmi pomáhali každý sám, napríklad aj strihaním dámskych vložiek na menšie kúsky, keďže ide o naozaj malé plienočky.- Prekvapivý fakt, že aj káva pomáha predčasne narodeným deťom.- Prečo je objatie matky, ktorá si predčasným pôrodom sama prešla, iné ako ostatné.- Kde hľadať pomoc a čo potrebujú rodičia predčasne narodených detí a čo potrebujú samotné predčasniatka, aby vedeli napredovať nielen v boji o život, ale aj neskôr, v boji o svoj plnohodnotný život bez následkov.

V diskusii sme prebrali všetko, čo by rodičia mali vedieť o deťoch a alkohole. Ako sa pozerajú na spoločenské pitie už odmala, kedy a prečo vyskúšajú po prvýkrát alkohol a najmä, ako by sme s nimi o tom všetkom mali rozprávať a čo rozhodne nepodceňovať. Počúvajte s nami dôležitú novú časť relácie Pre mamy s Babsy, ktorý vám prináša magazín Najmama.skDospievanie v dnešnej dobe nie je jednoduché. Svet okolo nás je stále menej čitateľný. Naše deti vnímajú tlak sociálnych sietí, rastie výskyt duševných ochorení, šikana v kolektívoch a pocit samoty. Veľké riziko so sebou prináša aj konzumácia alkoholu, ktorá patrí medzi najväčšie pokušenia detí medzi 12. a 16. rokom života, keď deti získavajú väčšiu slobodu a sú čoraz viac naviazané na svojich rovesníkov. Odborníci v našej diskusii dnes dokonca upozorňujú, že je to dokonca často ešte skôr. O tom, ako by sme sa s deťmi mali rozprávať o alkohole a aké chyby pri komunikácii najčastejšie robíme, sa Babsy Jagušák rozpráva v otvorenej diskusii so psychológom Matúšom Bakytom a Marínou Bartoňovou z občianskeho združenia Kaspian, ktoré podporuje komunitný život v Petržalke a poskytuje poradenstvo pre rodičov v oblasti výchovy. Dozviete sa: - ako veľmi je dnes alkohol rozšírený medzi deťmi a mládežou a prečo mladí ľudia pijú - čo by mal rodič vedieť o alkohole v rámci výchovy už od útleho detstva - ako sa deti pozerajú na nás v súvislosti s alkoholom - najčastejšie chyby v prístupe a výchove i v rozhovoroch s deťmi o alkohole - ako sa zachovať, ak dieťa príde domov pod vplyvom alkoholu - čo ak sa to deje opakovane, a kde hľadať pomoc, počúvajte diskusiu s odborníkmi v podcaste Pre mamy s Babsy. 

Vždy jej hovorili, že má peknú tvár, ale mala by niečo robiť so svojím telom: „Zažila som veľa bodyshamingu, od trénerov, učiteľov... sú to silné slová, ale dnes už viem, že to bodyshaming bol. A ja ani dnes, po rokoch, ešte stále nie som spokojná so svojím telom...," priznáva slovenská influencerka Zuzana Mračková v podcaste Do hĺbky. Poruchy príjmu potravy zahŕňajú viaceré ochorenia, vrátane mentálnej anorexie, bulímie či diagnózy záchvatového prejedania. PPP majú viac príčin, no najrizikovejším obdobím pre ich vznik je detstvo, dospievanie aj šikana v ranom veku. Niekedy je to dokonca genetická predispozícia. Vypovedajú o tom mnohé skutočné príbehy a ten svoj nám dnes v rámci série podcastu TELO rozpovedala známa slovenská influencerka Zuzana Mračková. Na sociálnych sieťach sa dlhodobo venuje téme duševného zdravia. Sama si prešla poruchou príjmu potravy, konkrétne bulímiou. Ako dieťa dokázala pred rodičmi skrývať vracanie a aj po tom trvalo, kým sa jej dostalo pomoci. A že stále nie je v poriadku, priznáva ešte aj dnes. Počas dlhoročného boja spoznala hĺbku svojho duševného zdravia, o ktorom dnes na sociálnych sieťach vypovedá. V dnešnom podcaste sa dozviete: - čo spustilo jej prvé pochybnosti o výzore a vlastnom tele už v ranom detstve- ako vnímala, keď si jej mamu zavolali bokom, aby svojej dcére dohovorila ohľadom kíl navyše- kedy prepadla bulímii- ako si jedlo schovávala a koľko rokov trvalo, kým sa jej dostalo prvej pomoci - prečo má problémy dodnes a v akej podobe bulímia pretrváva- ako už ako dvojnásobná mama vníma všetko, čo sa jej udialo, a čo by odkázala iným - v závere rozoberieme nielen pohľad partnera, ale aj Zuzkin pohľad na spoločnosť a sociálne siete. V čom ochorenia PPP možno aj nechtiac podporujeme? Počúvajte s nami. So Zuzanou Mračkovou sa rozprávala Martina Smatanová. 

Každá ôsma žena u nás ochorie na rakovinu prsníka. Už samovyšetrenie v pohodlí domova dokáže odhaliť rôzne hrčky v prsníkoch. Niektoré nebolia, iné môžu byť bolestivé a spôsobovať ťažkosti. Jedno je však jasné, kľúčová je prevencia a včasné riešenie problému. Svoje o tom vie aj známa Slovenska, ktorá si sama prešla ochorením a dnes pomáha iným ženám.Ženy z onkologických ochorení najviac ohrozuje rakovina prsníka. Až jedna z ôsmich žien sa s týmto ochorením stretne a aj napriek tejto štatistike sa na Slovensku skríningu zúčastňuje stále veľmi malé percento žien. Na Slovensku sú stále ženy, ktoré aj keď si nahmatajú hrčnu v prsníku nejdú k lekárovi. Včasné diagnostikovanie rakoviny prsníka je kľúčové a aj vďaka tomu sa až 70% diagnostikovaných pacientiek z ochorenia vylieči. Pomoc a podporu ženám, ktorým bolo diagnostikované toto ochorenie poskytuje občianske združenie Amazonky, ktoré na Slovensku funguje už 10 rokov. Členkou predsedníctva je Eva Bacigalová, ktorá má s týmto ochorením aj osobnú skúsenosť. Sama si našla hrčku v prsníku tesne pred 50-rokom života, trvalo však 9 mesiacov, kým sa dostala na mamografické vyšetrenie. Žiaľ, už bolo neskoro a musela podstúpiť náročnú liečbu. Dnes pomáha iným ženám, ktoré si od lekára vypočujú ťažkú diagnózu. Ženy na Slovensku totiž okrem zdravotnej pomoci, potrebujú aj tú psychologickú, aby sa s náročnou situáciou vedeli vyrovnať, odborníkov je však u nás stále málo.Prevenciu ženy stále podceňujú „Presvedčiť ľudí, aby nepodceňovali svoje zdravie je to najťažšie. Tie čísla sú veľmi zahanbujúce. Iba 20% ľudí chodí na akékoľvek preventívne prehliadky. Zatiaľ čo v Škandinávii je to vyše 80%. My sa tak nemáme radi, že nie sme ochotní venovať čas vlastnému zdraviu,“ hovorí Eva Bacigalová. "Rakovina prsníka sa jedna z mála, ktorej vieme predchádzať vďaka prevencii, napriek tomu ženy kontroly podceňujú," hovorí. Viac o téme rakoviny prsníka si vypočujte v podcaste Najmama.sk, v ktorom sa s Evou Bacigalovou rozprávame aj o tom: -prečo sa rozhodla založiť občianske združenie a pomáhať iným ženám -prečo a ako dôležité sú preventívne prehliadky a prečo nepodcenovať aj samovyšetrenie -ako a o čom sa rozprávať so ženou, ktorej bola diagnostikovaná rakovina prsníka -prečo potrebujú ženy aj psychologickú pomoc -ktoré najčastejšie mýty sú spájané s rakovinou prsníka -prečo je dôležitá mamografia a prečo sa jej netreba obávať -čo je pre ženu, ktorej diagnostikujú rakovinu prsníka, najťažšie

Štvornásobná mama Michala Grešková, ktorú poznáme najmä pre jej blog Dorota&Greta a päťnásobná mama Ria Zelisková, ktorú zas na Instagrame poznáme pod menom Vinárova žena, v úprimnom rozhovore prezradili viac z toho, aké to je, ak sa na Slovensku rozhodnete pre viac detí. Pozrite si, alebo vypočujte zaujímavú tému mnohopočetných rodín v diskusii Pre mamy s Babsy.Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky je priemerný počet detí v slovenských rodinách 1,5. Tento počet sa však v posledných rokoch znižuje, pretože ešte pred 30-timi rokmi bol priemerný počet detí v slovenských rodinách 2,2. Pri plánovaní rodiny rodičia často zvažujú rôzne ekonomické, kariérne, sociálne a najnovšie už aj ekologické aspekty. A kým niektorým stačí jedno, dve až tri deti, sú medzi nami aj viacpočetné rodiny, ktorých v minulosti bolo viac a niektoré z nich sú dokonca aj známe. Ako sa im žije na Slovensku? A je mať viac detí skôr výhodou alebo je to ťažké? Zaujímali nás nielen praktické veci, ale aj tie, o ktorých sa možno nahlas až tak nehovorí. Pozvali sme preto medzi nám dve známe maminy. Stretli sme sa s nimi až po niekoľkých mesiacoch podrobného plánovania, pretože zladiť stráženie pre dokopy deväť detí, nie je vôbec jednoduché. O svojich mnohopočetných rodinách prišli do relácie Pre mamy s Babsy porozprávať dve úžasné a inšpiratívne ženy a matky blogerka Michala Grešková a blogerka a vinárka Ria Zelisková, počúvajte s nami podcast Pre mamy s Babsy. 

Je našou najúspešnejšou tenistkou, k najdiskutovanejším však patrí pre svoju postavu, módu, životný štýl či majetok. Dominika Navara Cibulková zväčša o svojom názore i pocitoch mlčí, no v dnešnom naozaj otvorenom rozhovore v podcaste Do hĺbky nám dovolila nahliadnuť viac do toho, ako celé tie roky vníma všetko to, čo sa o nej hovorí, píše a rieši. V čom sú komentáre dnes iné, oproti komentárom z čias jej aktívnej kariéry? Dotýka sa jej verejný bodyshaming na jej postavu? Prezradila aj príklady, pri ktorých cítila, že v porovnaní s mužmi ako žena celkom bezdôvodne ťahá za kratší koniec, počúvajte s nami.Vyhrala osem turnajov WTA, pričom najväčším úspechom bolo finále Australian Open 2014 i semifinále Roland Garros 2009. Ako jediná za nás dokázala vyhrať WTA Turnaj majsteriek - bolo to v roku 2016 v Singapure a médiá hlásili, že dosiahla celoživotný úspech. Najvyššie v rebríčku bola svetovou štvorkou. Zabudnúť by sme nemali ani na to, ako po boku Dominika Hrbatého triumfovala na turnaji zmiešaných tímov Hopman Cupe v roku 2009. Je to tak. Vo svojej športovej kariére sa v našej histórii dostala zatiaľ najďalej zo všetkých slovenských tenistiek, napriek tomu je celé tie roky Dominika Navara Cibulková (34) zvláštnym fenoménom medzi našimi známymi tvárami, pretože u nás patrí k tým najdiskutovanejším, ale za celkom iné veci, než za svoje športové úspechy. S jej menom vždy pribúdajú titulky i komentáre raketovým tempom, riešia sa jej kilá, postava, čo sa jej hodí a čo sa nehodí, že sa chváli svojím majetkom a životným štýlom, že by si mala obliecť niečo iné, a že by si mala nechať len pre seba, kam ide zase na dovolenku. Toľké roky a zakaždým je to rovnaké. Ako to vníma ona sama? Dotýka sa jej to? Dominika je známa tým, že nemá potrebu odpovedať alebo reagovať a tak je pre človeka, ktorý ju nepozná, ťažké hádať, čo cíti. Zaujímalo nás, ako to vníma ona sama a ako jej najbližší, ale aj to, kde berie silu po mnohých rokoch nepríjemných odkazov podporovať iné ženy v tom, aby sa nedali, aby si viac verili, a aby boli v živote hrdé na to, čo robia. S Dominikou sme sa rozprávali v podcaste Do hĺbky a naozaj úprimne sme rozobrali nielen tieto témy, ale načrtli sme aj tému chudnutia v čase jej športovej kariéry i teraz, rovnako sme sa v mnohých momentoch obzreli do jej minulosti, ale aj prítomnosti, kedy už žije viac život dvojnásobnej mamy. Počúvajte náš podcast Do hĺbky s Dominikou Navara Cibulkou, spovedá ju Martina Smatanová. 

Či už ide o sexistické, násilné, alebo aj hororové audiovizuálne informácie. „Riešila som prípad, kedy len 9-ročný chlapec priniesol do školy pornografické vizuály, a hoci niektoré deti to zvládli, bolo tam aj dievčatko, ktoré to považovalo za niečo veľmi agresívne a malo z toho traumu. Bolo mi ľúto nielen dieťaťa samotného, ale aj jeho rodičov, ktorí zrazu museli riešiť, že niekto iný extrémne zasiahol do rozvoja ich dieťaťa,“ približuje skúsenosti z praxe detská psychologička Mgr. Mária Tóthová ŠimčákováAko viesť deti správne v prístupe k ich telu? K svojmu vlastnému, ale aj k telu iných, tak - aby im nebolo ubližované fyzicky ani psychicky? Kritické komentáre týkajúce sa vzhľadu totiž dnes nie sú zriedkavým javom a hoci sú to len slová, ich prijímateľ si ich môže zapamätať na celý život. Hovoria o tom aj výpovede ľudí, ktorým ublížili, a ktorí si ich vypočuli ešte ako deti - buď od samotných detí, alebo od učiteľov, či trénerov, ale aj rodičov a starých rodičov. Bodyshaming ako taký sa neprejavuje len ústne. V dnešnej dobe zapĺňa aj sociálne siete, a nevyhýba sa ani verejnému priestoru, či už sú to online médiá, tlačené magazíny alebo reklamy.No a to, ako sa s tým naše deti dokážu vysporiadať často závisí práve od toho, ako sú k svojmu telu vo výchove vedené už od útleho detstva a má to vplyv aj na ich budúci život, i ten sexuálny a partnerský. Ako teda s deťmi komunikovať?Čo všetko im my sami od narodenia ukazujeme a učíme ich o ich tele, ako vnímajú nahotu, alebo aj lekárske ošetrenia, ktoré ich môžu bolieť, a ako neskôr svoj vlastný fyzický vývoj či vzory, ktoré dostávajú, o tom všetkom sme rozprávali a v podcaste Do hĺbky rozobrali s detskou psychologičkou Máriou Tóthovou Šimčákovou, ktorá je zároveň aj členkou Rady pre reklamu, v ktorej pôsobí ako odborník na problematiku reklamy so zameraním na deti, počúvajte s nami. V podcaste sa dozviete: - odkedy si deti začínajú uvedomovať svoje telo a čo ich naším prístupom učíme- aké chyby dokážeme ako rodičia urobiť, hoci aj nechtiac už od útleho detstva svojich detí- prečo je dôležité si uvedomiť aj následky toho, ak naším súhlasom dovolíme deťom niečo na ich tele robiť - napríklad pri lekárskych zákrokoch, ktoré môžu bolieť- ako deti vnímajú nahotu? Je v poriadku kúpať sa s deťmi, dokedy pred nimi chodiť nahí?- čo všetko dnešné deti navnímavajú (aj vizuálne) jednak z médií a tiež z bežného života okolo nás, čo ich môže rozvíjať, ale aj šokovať- že naša spoločnosť neodpúšťa, ak telo nie je dokonalé a prečo to nie je dobré ako príklad pre naše deti- v akom veku dieťa ešte stále nie je dobrý „čítač“ informácií na to, aby sedelo na internete či pri reklame a televízii samo- čo ho učiť neskôr, ako sa s ním rozprávať o tom, čo vidí a vníma- ako deti reagujú na vzory a rôzne situácie a tie vizuálne, ktoré dostavajú zo psychologického hľadiska - prečo a ako je poškodené nielen dieťa, ktorému je ubližované iným dieťaťom, ale aj to, ktoré samo ubližuje a ako zabrániť, aby mu nesprávne vzory, ktoré dostalo, nezostali na celý život- ako by každý dospelý, ktorý je s deťmi, mal vážiť svoje slová, a ktoré sa najčastejšie naozaj silno zapisujú do detskej duše- deti, ktoré dostali kritické komentáre na svoj výzor, síce nevedia hneď zmeniť svoje oči, tvár, alebo niečo čo sa im nepáči, ale vedia ihneď začať ísť proti svojmu telu- ako najčastejšie začínajú poruchy príjmu potravy a ako dokonalo ich deti dokážu pred svojimi rodičmi utajiť, psychologička vysvetľuje aj príznaky z príbehov z praxe, ktoré sledovať- ako podporiť deti, ktoré majú na sebe niečo, čo sa nedá zmeniť, či už vysoké, nízke deti, deti s vývojovými vadami, ako im odpovedať na otázku Prečo som aký som a nie som ako iné deti?- prečo a ako treba byť pripraveným aj na to, že deti môžu naraziť na niekoho, kto im bude radiť zle, pretože tomu naozaj nevieme zabrániť- či povoliť alebo

Slovenským ženám sa u nás dostáva málo pomoci v oblasti uro-gynekologickej fyzioterapie: A tak po pôrode, operácii či po menopauze často len ticho trpia. Jazvy cisárskom reze či inej operácii, inkontinencia, brušná diastáza, bolesti pri pohlavnom styku Obdobie po pôrode je pre mnohé z nás veľmi špecifické a náročné. Naše duševné aj fyzické telo si prechádza veľkými zmenami a potrebuje sa zotaviť. Rehabilitáciu po pôrode si totiž zaslúži každá žena, pretože svaly panvového dna sú ochabnuté a často prichádza aj k iným komplikáciám akými sú jazvy po cisárskom reze, inkontinencia, brušná diastáza či bolesti pri pohlavnom styku. O tom, ako sa správne zrehabilitovať po pôrode a nadobudnúť nielen zdravie, ale aj sebavedomie a psychickú pohodu sa budeme dnes rozprávať v novej časti relácie Pre mamy s Babsy so Zuzanou Wolekovou, fyzioterapeutkou so špecializáciou na uro-gynekologickú fyzioterapiu a Veronikou Čechovou, ktorá prináša svoju skúsenosť po tom, čo si sama prešla problémami a riešila bolestivú jazvu po operácii apendixu, slepého čreva. V rozhovore sa okrem iného dozviete: V rozhovore sa okrem iného dozviete: čo je to uro-gynekologickú fyzioterapiu a prečo je pre slovenské ženy tak málo dostupná ako si možno myslíte, že dobre cvičíte dobre panvové dno a pritom to vôbec nemusí stačiť za čo všetko je zodpovedné pavnové dno u ženy a čo všetko sa od jeho zdravia odvíja prečo presne musela pomoc vyhľadať Veronika že šestonedelie nie sú preteky, ale je to najintenzívnejšie obdobie z fyzickej i duševnej stránky ženy a čo všetko sa v nás počas neho deje a prečo by sme mu mali venovať pozornosť svoju rolu pri problémoch žien zohrávajú aj psychosomatické dôvody, Zuzka hovorí napríklad otvorene aj o tom, ako si niektoré dokážu vysnívať organizmický pôrod a prečo sú potom sklamané, ak to nevyjde ako nám fyzické problémy s panvovým dnom dokážu zasiahnuť do sexuálneho života a ako si pomôcť ako majú a prečo by ženy nemali zostať pasívne a riešiť svoje problémy prečo musela vyhľadať pomoc aj samotná Babsy ukážeme si aj niektoré konkrétne cviky a formy terapie, počúvajte s nami...

Do hĺbky o bezpečnosti a úrazoch našich detí s lekárom a záchranárom s rokmi praxe, docentom Viliamom Dobiášom. Pripomíname dôležitý podcast pre všetkých rodičov. Vedieť podať prvú pomoc je fajn, ale dôležitejšie je nešťastiu zabrániť „K deťom prichádzame so záchrankou najrýchlejšie, najagresívnejšie a s najhlasnejšími sirénami. Aj ja sám, aj po 40-tich rokoch praxe cítim strach a adrenalín, kým sme ešte na ceste, každý si želáme dieťa zachrániť, aj keď už z telefónu na 112 vieme, že to možno nebude dobré. No v momente, kedy začíname podávať prvú pomoc, už musíme zachovať pokoj, rozvahu a správny postup. A to by mal vedieť urobiť každý z nás," povedal mi lekár a záchranár Viliam Dobiáš, zároveň však pripomína, že vedieť prvú pomoc je síce fajn, ale dôležitejšie je nešťastiu zabrániť. Stretli sme sa už minulý rok v lete, no pripomíname vám tento podcast opäť, pretože leto ešte ani nestihlo poriadne začať a už sa hromadia správy o nešťastiach. So skúseným odborníkom sme sa mali rozprávať najmä o najčastejších zraneniach detí a skúsenostiach z praxe lekára a záchranára, no napokon sme spolu prebrali a rozobrali na drobné naozaj mnohé dôležité veci, ktoré sa oplatí pochopiť, vryť si do pamäte a osvojiť každému z nás - a to bez ohľadu na to, či už dieťa máte alebo nie. Minutáž rozhovoru. Čo sa dozviete? - hneď v úvode aj to, že pribúdajú úrazy, ktoré tu v minulosti neboli. Rozoberieme dnešné deti v porovnaní s deťmi a úrazmi v minulosti a čo je potrebné si uvedomiť, ak ich chceme porovnávať, alebo zľahčovať ich bezpečnosť - od 7:50 začíname hovoriť najčastejších úrazoch detí doma a to sú popáleniny a otravy. Rozoberieme si nielen rady z praxe, ako už dieťaťu pomôcť, ale aj cenné postrehy odborníka, napríklad ako rozlíšiť, kedy už treba pri popálenine ísť určite na pohotovosť - hovoríme aj tom, že aj keď dieťa kričí, treba mu v prvom rade podať prvú pomoc a neriešiť psychologickú pomoc, tá v tej chvíli nie je dôležitá a Viliam Dobiáš vysvetľuje, ktoré chybné mýty o úrazoch, ale aj prvej pomoci si stále mnohí nesieme - pritom viac škodia, ako pomôžu - od 15:30 sa dozviete viac o tom, ako presne viete prvú pomoc podať aj holými rukami a vysvetľujeme správne oživovanie, umelé dýchanie i resuscitáciu - ako u dieťaťa tak aj u dospelých. - 18:50 prichádza dôležitých 5T pri šoku, a čo to vlastne znamená - 25:00 skúsený záchranár pripomína , ako sa má zachovať mama či ktokoľvek v blízkosti zraneného dieťaťa a prečo je dôležité donútiť sa pretvarovať a zachovať pokoj. A aj to, že my mamy sme levice, ktoré vždy bránime svoje mlaďatá - 27:45 hovoríme o páde dieťaťa na hlavu, kedy ísť k lekárovi? - 31:19 prichádza aktuálna časť o letných úrazoch detí. Dozviete sa aj to, že pri topení deti nekričia, že to je mýtus a dieťa sa utopí skôr ako si mama dočíta sms-ku, ktorá jej cinkla. Rozoberieme si aj suché utopenie a jeho príznaky. - 41:05 rozoberieme aj naozaj časté zlomeniny a to nielen na trampolinách. Práve tu sa záchranár po rokoch zamýšľa, prečo ignorujeme jednoduché pravidlá, ktoré dokážu zabrániť nešťastiu? - 45:15 príde na rad dnes tak obľúbená cyklistika. Na čo si dávať pozor a aké prípady zažíva lekár Dobiáš vo svojej praxi ako záchranár? - 50:50 samozrejme turistika, kde hovoríme o tom, že najskôr treba vybrať trasu a potom zvážiť kondíciu. Odborník tiež pripomína dôležité preventívne zásady a celkové zásady bezpečnej turistiky - napríklad aj to, že sú dôležité aj dni predtým a strava a dokonca aj topánky! - 01:00:03 sme rozobrali uštipnutie hadom na Slovensku. Aké má záchranár skúsenosti s uhryznutím vretenice u nás, čo radí sledovať a čo je dôležité urobiť nielen v rámci prvej pomoci, ale aj prevencie? - 01:15:11 odborník do hĺbky pripomenie kliešte. Prečo sú pri nich dôležité ideálne prvé dve hodiny? Ako ho správne vybrať, a najmä na ktoré teórie a mýty určite zabudnúť? Priznáva, že ani niektorí zdravotníci sa...