Keď sledujeme deti, vidíme, že idú veľmi prirodzene za tým, čo ich zaujíma a do čoho sa vedia ponoriť. Takúto nikým neriadenú hru však potrebujeme, aj keď sme dospelí. Výskumy ukazujú, že kreativita zlepšuje naše prežívanie – uvoľňuje úzkosti a stres. Ak máme v živote koníček, ktorému sa venujeme pravidelne, pomáha nám to napríklad aj v prevencii syndrómu vyhorenia. V najnovšej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s právničkou Luciou Berdisovou a so súdnym lekárom Norbert Moravanským o tom, ako sa hrajú oni dvaja. Lucia je právnička a akademička, pôsobí na Ústave práva a štátu Slovenskej akadémie vied. Norbert je súdny lekár a pedagóg. Pôsobí na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského. Lucia sa vo voľnom čase venuje modifikácii gameboyov a Norbert rádioamatérstvu. Barbora sa pýta, ako sa k týmto koníčkom dostali, čo všetko ich koníček obnáša a ako sa cítia, keď sa mu venujú. Spomenuté v podcaste: O interrupciách sa môžeme rozprávať lepšie ako dnes (staršia epizóda Ľudskosti s Luciou Berdisovou) O Ukrajine a o lekárskom povolaní s Norbertom Moravanským (staršia epizóda Ľudskosti) Filozof Michal Lipták o tom, ako mať viac voľného času a ako ho dobre využiť (staršia epizóda Ľudskosti) Hostka odporučila: Blue Sisters (Coco Mellors) – kniha Japanese Rural Life Adventure – počítačová hra Hosť odporučil: Contact Sport: A Story of Champions, Airwaves, and a One-Day Race around the World Hardcover (J. K. George) – kniha _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

V posledných rokoch sa v médiách objavilo viacero šokujúcich prípadov násilných trestných činov, ktoré spáchali deti v tínedžerskom veku. Len pred pár dňami napríklad bol v Británii odsúdený 15-ročný chlapec za rasisticky motivovaný útok na 80-ročného muža, pričom jeho kopance si so smiechom nakrúcalo na mobil len 13-ročné dievča. Oboch odsúdili za zabitie. Príbeh chlapca obvineného z vraždy v britskom seriáli Adolescence (Netflix) je síce fiktívny, no jeho tvorovia si dali záležať na tom, aby v ňom vierohodne zachytili viaceré témy, s ktorými pri výchove detí v modernej spoločnosti zápasíme aj v skutočnosti. V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou Máriou Jaššovou a liečebnou pedagogičkou Zuzanou Krnáčovou o tom, aké posolstvá si v seriáli všimli a o čom by podľa nich mohli premýšľať rodičia, školy, či štát. Zuzana aj Mária pracujú v Inkucentre, čo je organizácia ktorá poskytuje vzdelávanie a podporu školám po celom Slovensku. Obe sú odborníčkami na traumurešpektujúci prístup vo vzdelávaní a na to, ako tvoriť psychologicky bezpečné prostredie na školách a ako podporovať prirodzený potenciál detí aj dospelých, ktorí v škole sú. "Ten seriál nie je ani tak o nepodarených tínedžeroch, ale skôr o tom, ako sme my dospelí bezradní v tom, ako ustáť ich silné emócie. Lebo toto je v niečom prirodzená a biologicky daná vec, že tínedžeri prežívajú emócie silnejšie, intenzívnejšie a vo väčších návaloch ako my." vraví v podcaste Mária Jaššová. "Celú dobu v ňom vidíme neochotu ísť do náročných emócií, zostať s nimi a trošku ich preskúmať" pridáva Zuzana Krnáčová. Hostky odporučili knihy: Veľké leto (Ewald Arenz) Kľúč k porozumeniu správania detí - Ako sa napojiť na seba a druhých (Claire Wilson) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod   (00:02:39) Čím Adolescence vzbudil pozornosť   (00:05:29) O epizóde 1   (00:26:12) O epizóde 2   (01:00:49) O epizóde 3   (01:09:14) O epizóde 4   (01:28:32) Záver a dodatok   _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Aké to je patriť na Slovensku k maďarskej menšine? Slam poetka Gyenge Veroni o tom vie hovoriť z vlastnej skúsenosti. Všimnúť ste si ju mohli niektorom z protestov “Slovensko je Európa”, kde vo svojom energickom prejave hladko striedala slovenčinu s maďarčinou. V tejto epizóde Ľudskosti Veroni približuje, aké to bolo, vyrastať ako maďarské dievčatko v malej obci na Slovensku. Ako sa cítila doma, a v škole medzi deťmi. Hovorí aj, ako sa jej rodina vyrovnávala s protimaďarskými náladami v spoločnosti, a ako sa cíti dnes, keď už maďarskú menšinu politici neriešia a svoju pozornosť presmerovali na iné menšiny. "Naši rodičia nás vtedy učili, ako chodiť po ulici tak, aby sme nepútali pozornosť," vraví Veroni v podcaste. "Hovorili nám, že rozprávať sa máme potichu a keď na nás niekto začne kričať, že prečo nehovoríme po slovensky, je lepšie neodpovedať a ísť potichu preč, alebo smerom k niekomu, kto nás ochráni." Barbora Mareková sa pýta aj na to, ako sa Veroni dostala k slam poetry a o čom bola báseň s ktorou vyhrala poetry slam v Maďarsku. A Veroni povie, ako sa osmelila hovoriť nahlas o tom, čo vidí, čo cíti a čo chce. Hostka odporučila knihy: Body Keeps the Score (Bessel van der Kolk) knihy Gábora Matého Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod   (00:01:56) Život v maďarskej komunite   (00:24:00) O slam poetry   (00:48:03) O maďarskej menšine v súčasnosti   (01:13:23) Záver _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vodič električky, ktorý pred pár týždňami v Prahe napadol dedka s vnúčaťom na rukách, už v dopravnom podniku nepracuje a jeho konanie odsúdili aj viacerí politici. V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa pozrieme na to, prečo v električke nikto nezasiahol. „Efekt prizerajúceho sa nám hovorí, že čím viac ľudí je prítomných na verejnom mieste vo chvíli, keď je niekto terčom násilia, tým nižšia je šanca, že tomu človeku niekto pomôže,“ vraví český tréner sebaobrany Pavel Houdek. „A ďalšia vec je, že ľudia vlastne ani nevedia, ako môžu pomôcť. Nikto ich to neučil,“ dodáva. Pavel vedie spolu s manželkou školu s názvom Moderní sebeobrana, ktorá pôsobí v rôznych mestách v Česku, no pobočku už majú aj v Bratislave. V rozhovore vysvetlí, čo sa deje v našom tele a mozgu, keď sme v prítomnosti násilia a ako to môže ovplyvniť naše správanie. A vysvetlí aj, ako sa môžeme učiť tvoriť spoločnosť, ktorá vie rozpoznať nebezpečie a dokáže aj konať. „Ten efekt prizerajúceho sa má aj svoju druhú stránku, funguje aj opačne: keď raz niekto začne pomáhať, ľudia sa chcú pridať,“ vraví Pavel. Hosť odporučil knihy: V pasti pohlaví (Silvie Lauder) Když promluvila (Jodi Kantor, Megan Twohey) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod   (00:01:48) O incidente v električke   (00:26:29) Ako čeliť násiliu   (00:50:11) Ako sa zastať detí   (01:14:15) Záver   _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Aké to bolo byť na Slovensku feministkou pred sto rokmi? O Hane Gregorovej sme sa v školách učili ako o manželke spisovateľa Jozefa Gregora Tajovského, ktorá napísala pár kníh pre ženy a pre deti. V podcaste Ľudskosť sa na túto osobnosť pozrieme znova a hlbšie. Okrem toho, že otvárala tému postavena žien na Slovensku, k nám pritiahla aj veľa zaujímavých osobností zo zahraničia, ktorí obohatili tunajšie publiku svojím pohľadom na svet. Hana Gregorová bola tvorivá, spoločenská, rozhľadená, scestovaná, mala rada deti - a rada pre ne tvorila kvalitný umelecký obsah. U seba doma - vo vile nad Palisádami robila spolu s manželom vychýrené oslavy a stretnutia. “Keby sme sa pozreli, kto ich navštevoval a s kým mala ona kontakty, tak vidíme, že Hana sieťovala všetkých dôležitých a zaujímavých ľudí Bratislavy dvadsiatych a tridsiatych rokov," vraví Jana Jablonická Zezulová, ktorá je historičkou najnovších dejín a tiež členkou kurátorského tímu výstavy s názvom Hana, ktorú teraz môžete navštíviť aj vy v Múzeu Mesta Bratislavy. "Ľudia sa stetávali buď u nich vo vile, alebo spolu sedeli v Astorke, alebo v kaviarni na Dunaji, a ich dcéra Dagmar opisuje, ako k nim domov chodili aj zahraničné návštevy," dodáva. V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková pýta Jany Jablonickej Zezulovej na detstvo a dospievanie Hany Gregorovej, na jej prácu, záujmy, networkingové aktivity, na vzťah s manželom Jozefom Gregorom Tajovským, ale aj na vzťah s jedinou dcérou Dagmar. Hostka odporučila knihy: Publikácia k výstave o Hane Gregorovej (vyjde čoskoro) Hana Gregorová - Slovenka pri knihe (editorky: Jana Cviková, Jana Juráňová, Aspekt) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:01:41) Kto bola Hana Gregorová (00:19:03) O vzťahu s Jozefom Gregorom (00:32:59) O tvorbe Hany Gregorovej (00:48:38) O pohľade dcéry Dagmar (01:04:48) O závere života H. Gregorovej (01:11:49) Záver _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vo filme Vlny si zahrala odvážnu novinárku Věru Šťovíčkovú, ktorá v roku 1968 v čase invázie vojsk Varšavskej zmluvy kládla spolu s kolegami z Československého rozhlasu odpor ruskej armáde, ktorá chcela ovládnuť vysielanie rozhlasu. Táto rola však nebola jediná, kde herečka Táňa Pauhofová prepožičala svoju tvár odvážnej žene z našej histórie. Pred pár rokmi si zahrala právničku Dagmar Burešovú vo filmovej minisérii Hořící Keř, ktorá zas zachytáva dianie po smrti českého študenta Jana Palacha. Aké to je objavovať príbehy takýchto žien – a na chvíľu nimi aj byť? „Učíme sa cez príbehy,“ vraví Táňa Pauhofová v podcaste Ľudskosť. „Príbehy v nás dokážu vzbudiť záujem a naštartovať hlad po tom, že si niečo aj niečo sami zistíme. A už aj samotná emócia dokáže človeka niekedy posunúť.“ Barbora Mareková sa Táni pýta aj na jej vlastný život. Na vzťahy, ktoré ju ovplyvnili, a na to, čo cenné vidí dnes, keď má skúsenosť aj s rodičovstvom či s učením na vysokej škole. „Od detstva som bola zvyknutá fungovať ako stroj,“ vraví Táňa. „Preto hovorím, že mám skúsenosť s disociáciou. Práca bola pre mňa priestor na hravosť a na alternatívnu realitu, ktorá so mnou nemá nič spoločné. Ale vtedy som to ešte vôbec nemala takto zvedomené,“ dodáva. Hostka odporučila knihy: Kto chce žiť, nech sa kýve (Ivan Štúr) Knihy od Viktora Frankla a Ericha Fromma Zdroj (Ayn Rand) Tulák po hviezdach (Jack London) Rozprávky (Hermann Hesse) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:01:47) O dedkovi   (00:16:38) O filme Vlny   (00:25:20) O minisérii Hořící keř a odvahe   (00:53:37) O učení na VŠMU   (01:07:28) O materstve   (01:18:41) Záver   _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Deti vnímajú spoločenské dianie a mnohé deti majú otázky: o násilí na školách, vojne, klimatickej kríze či o politickej situácii v krajine. Ako vytvárať deťom pocit bezpečia vo svete ktorý nie je celkom bezpečný? A ako posilňovať psychologickú odolnosť detí, keď aj my dospelí cítime niekedy úzkosť? „V náročných situáciách deti sledujú emócie dospelých a pozorujú pritom, aký význam vkladáme do udalostí my,“ vraví psychologička, psychoterapeutka a lektorka Mária Anyalaiová. „My dospelí máme zodpovednosť za to, čo deti vidia a čo počujú. A je to oveľa dôležitejšie ako pravidlá, ktoré im hovoríme. Deti sa dívajú na nás, ako ich napĺňame,“ dodáva. Mária Anyalaiová je expertka na krízovú intervenciu na školách a v detských skupinách a je tiež medzinárodnou trénerkou v tom, ako takéto intervencie robiť. Na Slovensku už vyškolila 950 odborníkov a odborníčok, ktorí vďaka nej dokážu pomôcť deťom, učiteľkám, ale aj rodičom zvládnuť rôzne krízové situácie, ktoré vznikajú v školskom prostredí. V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa s ňou Barbora Mareková rozpráva o tom, čo môžu robiť rodičia, aby zvýšili u detí pocit bezpečia a posilnili ich psychologickú odolnosť. Ale rozprávajú sa aj o zodpovednosti škôl, do ktorých deti chodia, o zodpovednosti politikov za atmosféru v krajine a tiež o zodpovednosti médií. „Výskum Murraya Strausa priniesol teóriu prenášania kultúrnych vzorcov, ktorá hovorí, že čím viac spoločnosť schvaľuje používanie násilia alebo ho legitimizuje, tým viac sa toho násilia v spoločnosti vyskytuje. A tá vlna násilia sa nezastaví pred deťmi,“ hovorí Mária Anyalaiová. Vysvetľuje aj, prečo bezprostredne po tragickej udalosti treba chrániť ľudí, ktorých táto udalosť priamo zasiahla. „Ľudia, ktorí boli po traumatickej udalosti vystavení médiám a viedol sa s nimi rozhovor o tom, ako sa cítia a aký je ich príbeh, majú riziko vzniku posttraumatickej stresovej poruchy až dvaapolnásobne vyššie. Priamych zasiahnutých sa preto snažíme chrániť a hovoríme im, aby neposkytovali rozhovory pred kamerou,“ vraví Mária Anyalaiová. Spomenuté v podcaste: Načúvajme si 21 bodov bezpečnej školy   Príručka pre ranné kruhy (pre učiteľky a učiteľov) Hostka odporučila knihu: Odolná společnost (Alice Koubová, Barbora Baronová, Dita Pepe) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:43) Ako deti vnímajú traumatické udalosti (00:11:51) O intervencii na škole po útoku (00:19:22) Ako informovať o tragických udalostiach (00:23:44) Ako sa vyrovnať s meniacim sa svetom (00:29:56) Ako sa môžeme stabilizovať (00:39:02) Čo zhoršuje náš psychický stav (00:41:20) Ako sa s deťmi rozprávať o tragédiách (00:49:35) Ako budovať odolnosť voči krízam (00:57:34) Na aké inštitúcie sa dá obrátiť (01:07:20) Záver _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Psychoterapia pomohla (a pomáha) mnohým ľuďom cítiť sa v živote lepšie. Ak funguje, zlepšuje naše prežívanie, pohľad na seba, ale aj vzťahy s inými ľuďmi. Aj ona však má svoje limity. Napríklad preto, že terapeuti a terapeutky sú tiež ľudia. Majú svoje citlivé miesta, svoj pohľad na svet a na to, čo je správne.A všetky tieto veci sa v rôznych podobách prejavujú aj v psychoterapii. V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so psychoterapeutom, supervízorom a lektorom Vladimírom Hambálkom o limitoch psychoterapie. Vlado sa venuje vzdelávaniu pomáhajúcich profesií cez organizáciu Coachingplus a ako supervízor pomáha psychoterapeutom a ďalším odborníkom reflektovať si svoju prácu, svoje prežívanie. “Výskumy jasne ukázali, že keď [s klientom] nemáme zhodu v tom, prečo sme tu, na čom spolu pracujeme a ako spolupracujeme, tak je efektivita tejto starostlivosti či liečby nízka,“ vraví v podcaste. Takže terapeuti potrebujú s klientmi či pacientmi viesť dialóg aj o tom, ako budú spolu v tomto vzťahu [fungovať]. Preto musia zvládnuť aj reakcie svojho klienta či pacienta.“ Rozprávajú sa aj o tom, ako do terapie vstupujú hodnotové témy, napríklad feminizmus, rešpekt ku queer ľuďom či pohľad na tému odpúšťania. Vlado priblíži, ako postoje psychoterapeutov a psychoterapeutiek ovplyvňujú ich prácu. „Psychoterapia nie je bez ideológie. A reflexia ideológie je preto veľmi dôležitá, pretože keď ju nereflektujeme, tak nevieme, prečo máme nejaký názor. A my musíme mať názor jasne sformulovaný, aby sme vedeli, prečo ho vlastne máme.“ Hosť odporučil knihy: Příběhy z pohovky - Psychoterapie v komiksu (Philippa Perry) Důvěra v nevědomí - Zkušenost psychoanalýzy z obou stran pohovky (Donald M. Marcus) Jak se stát dobrým psychoterapeutem (Zbyněk Vybíral) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod   (00:02:10) O zrelosti psychoterapeutov   (00:18:47) O ideológiách v terapii   (00:30:32) O odpustení   (00:34:11) O sebapoznaní terapeutov   (00:39:48) O sebaskúsenosti a supervízii   (01:02:14) Záver   _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

“Bola som prekvapená, v akej miere sa veci z nej vyskytujú aj v životoch iných ľudí,” vraví spisovateľka Ivana Gibová o svojej najnovšej knihe Babička, za ktorú dostala už dve prestížne ceny. Je o vzťahoch v rodine, alkoholizme, traumách, starobe, ale aj o témach, ako je priateľstvo, či starostlivosť o druhých. V centre pozornosti je rozprávačka Magda, ktorá vyrástla na sídlisku na východe Slovenska. V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s Ivanou o procese písania tejto knihy.  “Keď ideme v umení na dreň, máme schopnosť rozrušovať," vraví Ivana v podcaste. "A myslím si, že keď k tomu ako tvorkyňa nepristupuješ tak, že sa do toho vkladáš - a si aj reálne otvorená - tak sa to ľudí až tak nedotkne.” Rozprávajú sa teda aj o autorkinom živote. Ivane v dospelosti diagnostikovali hraničnú poruchu osobnosti a medzičasom má viacero skúseností s odbornou podporou, ktorá jej veľmi pomohla. “Už ako dieťa som videla, že moje prežívanie je iné. Že všetko prežívam veľmi intenzívne a moja emocionalita - hoci som to vtedy ešte nevedela takto pomenovať - je iná. A bola veľmi znepokojená a frustrovaná tým, že to neviem vysvetliť druhým.” Ivana približuje, čo vie o sebe dnes - aj vďaka odbornej pomoci a čo všetko pre seba spravila, aby sa cítila dobre. V rozhovore zaznie aj téma samovražedných predstáv, preto ak máte vy alebo váš blízky myšlienky na ukončenie života, je dôležité vyhľadať pomoc. Môžete zavolať aj na nonstop linku Nezábudka 0800 800 566 a v akútnej situácii kontaktujte telefonickú linku 155. Hostka odporučila knihu: Sirény (Orsolya Karafiáth) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod   (00:01:56) O knihe Babička   (00:21:14) O rodine   (00:31:23) O hraničnej poruche osobnosti   (00:52:55) O závislosti na alkohole   (01:08:44) O reakciách blízkych a otvorenosti v písaní   (01:15:52) O štúdiu a tvorbe   (01:31:49) Záver   _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Zrejme ste v médiách zachytili viaceré znepokojivé prípady toho, ako si šla rómska rodina kúpiť dom v lokalite medzi Nerómami a ako sa títo vzbúrili - a zabránili rómskym rodinám nasťahovať sa medzi nich. Jeden takýto prípad bol v Nižnej Myšli, kde obyvatelia spísali petíciu proti novým rómskym susedom a no a čosi podobné sa stalo napríklad aj v Gelnici. Na Slovensku žije veľa Rómov a Rómok v takzvanej generačnej chudobe - máme tu okolo 300 chudobných rómskych osád. Dostať sa z generačnej chudoby je ťažké a je preto smutné sledovať, že keď sa to niekomu podarí a zarobí si na dom, stredná vrstva sa mu aj tak postaví na odpor. V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva o obavách a predsudkoch voči Rómkam a Rómom s lektorkou občianskeho združena Cesta Von Janou Kováčikovou Klárovou. Janka sa je Nerómka a venuje zlepšovaniu vzťahov medzi ľuďmi z rómskej a nerómskej komunity v obci Zborov, kam sa presťahovala z Bratislavy. V Zborove má na starosti program Napredovanie, ktorého cieľom je pomôcť ľuďom z chudobnej rómskej komunity nabrať sebavedomie a zorientovať sa v spoločnosti, ktorá veľmi často nerozumie ich situácii a ich potrebám. S Barborou rozoberú dôvody, pre ktoré sa ľuďom žijúcim v relatívnom dostatku môže zdať správanie chudobných ľudí niekedy čudné. A rozoberú aj, ako sa dá prekonať strach a rozdiely medzi ľuďmi. Hostka odporučila knihu: Motivační rozhovory v praxi (Jan Soukup) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00) Úvod   (02:16) O živote v Zborove   (15:56) O programe Napredovanie   (27:38) O nepísaných pravidlách spoločenských tried   (39:58) O chuti pracovať   (50:29) O výsledkoch vzdelávania   (59:19) Záver   _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Polarizovaná spoločnosť je zraniteľná - má problém posúvať sa vpred, hľadať spoločné riešenia a prijímať rozhodnutia, ktoré majú širokú podporu a okrem toho v nej stúpa aj riziko násilia. Najväčšiu časť zodpovednosti za polarizáciu majú politici a političky no popri nich dnes už aj vlastníci sociálnych sietí, ktorí zarábajú na virálnom obsahu. Zároveň však platí, že verejnosť nie je bezmocná: tak ako inštitúcie vplývajú na nás, aj my ľudia vplývame na ne. Čo pomáha, ak žijeme v rozdelenej spoločnosti? A čo naopak poškodzuje našu schopnosť rozumieť si navzájom a zvyšovať dôveru medzi ľuďmi? V podcaste Ľudskosť sa Barbora Mareková sa rozpráva so sociologičkou Zuzanou Fialovou o tom, ako vzniká polarizácia a čo môžu robiť ľudia bez politickej funkcie, ktorým záleží na vzťahoch s ľuďmi, ktorí vnímajú veci inak. "Ukazuje sa napríklad, že fact checkingové aktivity nie sú veľmi účinné," vraví Zuzana v podcaste, "pretože ich cieľom je racionálna argumentácia a vyvracanie hoaxov. A kým nebudeme brať vážne aj emócie - aj tie svoje, ale aj emócie druhých ľudí, tak sa veľmi neposunieme - ani v riešeniach problémov a ani v kvalite vzťahov." Zuzana sa ako sociologička venuje témam okolo ľudských práv a práv menšín. V minulosti reprezentovala Slovensko na misii NATO v Afganistane. Stála pri zrode agentúry FOCUS, pôsobila v občianskych združeniach Via Iuris, Človek v ohrození, a v organizácii PDCS robila školiteľku v oblasti hodnotových konfliktov. Je autorkou knižky s názvom Počúvajme sa, v ktorej načrtla spôsoby, ako viesť dialóg v hodnotových témach, ktoré vnímame citlivo. "Keď si tu budeme opakovať, že sme neschopní a že to táto krajina nikam nedotiahne, je to samospĺňajúca sa prognóza," vraví v podcaste a vysvetľuje aj, čo je podľa nej lepší prístup. A Barbora sa jej pýta aj na to, či je polarizácia vždy len zlá vec, alebo je niekedy aj znakom zmysluplného a legitímneho zápasu za hodnoty, ktoré sú v demokracii dôležité. Spomenuté v podcaste: Počúvajme sa (Zuzana Fialová) Hostka odporučila knihu: Umieranie Modernity (Vanessa Andreotti) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod   (00:01:47) Sme polarizovaná spoločnosť?   (00:21:00) Ako sa brániť voči strachu   (00:30:20) Polarizácia vs. fragmentácia   (00:37:25) Prečo je dôležité počúvanie   (00:52:57) Je možné zmeniť niekoho názor?   (01:06:46) Ako komunikovať v komunitách   (01:13:56) Ako prispieť k skvalitneniu verejnej debaty   (01:26:23) Záver   _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

"Uniklo nám veľa vecí. Všetkým vrátane mňa," vraví vojnový reportér Tomáš Forró v rozhovore o dianí v Ukrajine. Čoskoro to budú tri roky, odkedy ruský režim vpálil na ukrajinské územie. Na začiatku to pre Ukrajinu vyzeralo nádejne, no dnes už veľmi nie. Na čo sa potrebujeme pripravovať u nás, na Slovensku? Tomáš Forró píše o konfliktoch z krízových oblastí po celom svete, za čo získal viacero českých a slovenských novinárskych cien. Do Ukrajiny chodí pravidelne a trávi tam čas v prítomnosti bežných ľudí, ale aj vojakov na fronte. Svoje zážitky zachytil v článkoch, najmä v denníku N a tiež v knihách s názvami Donbas a Spev sirén. V tejto epizóde sa Barbora Mareková pýta, ako sa vlastne Tomáš stal vojnovým reportérom. Aké miesta navštívil, čo o nich napísal a čo vidí dnes, na cestách po Ukrajine. "Ani po návrate z Ukrajiny nepovažujem problémy ľudí u nás za banálne," vraví v podcaste. "Nemám rád také to odpinkanie, že sú to 'problémy prvého sveta'. Na prvý pohľad môže znieť absurdne, keď u nás niekto rieši problémy svojich dospievajúcich detí a pritom v Ukrajine matka rieši, či jej pätnásťročný syn vôbec prežije. Ale každý máme svoj príbeh a kontext, v ktorom žijeme. A máme žiť najlepšie, ako vieme." Tomáš upozorňuje, že Slovensko je jednou z dvoch krajín EÚ, ktoré sa zatiaľ nezačali seriózne pripravovať na možný útok z východu. Priblíži nám, čo robia vlády v Poľsku, Fínsku či Pobaltí. Ako o vojne hovoria tam a ako sa pokúšajú systematicky posilňovať psychologickú odolnosť svojho obyvateľstva. Knihy spomenuté v podcaste: Donbas (Tomáš Forró) Spev Sirén (Tomáš Forró) Autor odporučil knihu: Mariupol - Stories of Mobilization and Resistance (Hana Jošticová) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:16) O nezávislej žurnalistike (00:15:38) O Ukrajine (00:40:09) O písaní kníh (00:43:18) O fronte (01:22:02) Ako sa pripraviť na vojnu (01:32:44) Záver _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo na sme.sk/extraludskost V našej kultúre máme vo zvyku dávať si navzájom radu, aby sme sa nepretvarovali a boli vždy sami sebou. Psychologické výskumy potvrdzujú, že keď môžeme byť autentickí, má to pozitívny vplyv na naše mentálne zdravie. Lenže ako byť sám sebou? Sebaspoznávanie je celoživotná úloha a nesúvisí len s našim vnútrom, ale aj so vzťahmi, v ktorých žijeme. Práve od nich závisí, ktoré časti svojho ja dokážeme slobodne prejaviť a rozvíjať. V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s Liberty Blake Simon - aktivistkou, publicistkou, spíkerkou, modelkou a zároveň ženou, ktorá má skúsenosť s tranzíciou. Liberty spolupracuje aj s Ligou za duševné zdravie ako takzvaná peer konzultantka. "Milujem svoje telo. Veľa sme si toho spolu prešli," vraví Liberty v podcaste. Barbora sa jej pýta na univerzitné štúdium v Holandsku a na vzťahy, vďaka ktorým spoznala transrodovú časť svojej identity a Liberty hovorí, aké to pre ňu bolo po návrate na Slovensko. Preberú spolu, čo je to ženskosť - a potom aj, čo všetko musia ženy robiť preto, aby mali dobré pracovné príležitosti a aby ich spoločnosť brala vážne. Hostka odporučila knihy: Pose (seriál r. 2018 - 2021) New Earth (Eckhart Tolle) What happened to you (Bruce Perry, Oprah Winfrey) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:04) O zahraničí a ballroome (00:18:04) O tranzícii (00:40:00) O rodine (00:46:29) O handrách a o mejkape (00:57:33) O iných identitách (01:05:10) Záver _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo na sme.sk/extraludskost Vo filme Rok vdovy hrá svokru, ktorá sa po smrti syna pokúša nasťahovať k sebe domov nevestu a vnučku, no ich krátky pokus žiť v trojici pod jednou strechou narazí na rozdielne očakávania a predstavy o tom, ako to má celé vyzerať. Zuzana Kronerová je divadelná a filmová herečka a bývalá pedagogička na VŠMU. Pochádza z hereckej rodiny, jej otec bol obľúbený a uznávaný herec Jozef Kroner a herectvu sa venovala aj jej matka Terézie Hurbanová-Kronerová. V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa s ňou Barbora Mareková rozpráva o jej aktuálnej filmovej tvorbe a aj o osobnom živote herečky. "Otec mi poradil, že nemusím byť najkrajšia a ani najlepšia. Stačí byť len takou šťukou v rybníku, čo kde-tu rozčerí vodu," vraví v podcaste. Približuje, ako prežívala otcov odchod. A hovorí aj o tom, ako vníma tému kritiky v blízkych vzťahoch - a ako ju dávkuje v spolupráci s mladými ľuďmi. Spomenuté v podcaste: Rok vdovy (film, r. 2024) Hostka odporučila knihy: Nič nie je pravda a všetko je možné (Peter Pomerancov) Toto nie je propaganda (Peter Pomerancov) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:01:49) O filme Rok vdovy (00:29:46) O herectve (00:41:11) O vzťahu s otcom (01:00:30) Záver _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo na sme.sk/extraludskost "Pozorujem, že tunajším zamestnancom akoby chýbala túžba mať sa lepšie. A absentuje tu aj snaha zabojovať," vraví prezidentka KOZ Monika Uhlerová v podcaste Ľudskosť. "Žiadne zlepšenie však nepríde len tak," dodáva. Potrebujeme v dnešnom svete odbory? Monika Uhlerová si myslí, že áno - a rovnaký názor má aj vedenie Európskej únie, ktoré zaviazalo členské štáty k tomu, aby zvýšili pokrytie zamestnancov a zamestnankýň kolektívnymi zmluvami nad úroveň 80 percent. Na Slovensku je dnes toto pokrytie na úrovni 25 percent, čo znamená, že organizovanosť ľudí je u nás veľmi nízka. Aké to má následky? V tejto epizóde sa Barbora Mareková rozpráva s Monikou Uhlerovou o histórii kolektívneho vyjednávania a tom, ako v minulosti ľudia zistili, že keď chcú niečo dosiahnuť, musia sa spájať a niekedy aj štrajkovať. Preberú súčasné dianie na trhu práce - napríklad to, ako vysoký podiel fiktívnych živnostníkov na pracovisku ovplyvňuje možnosť zabojovať za svoje podmienky. "Čím je ich podiel na pracovisku vyšší v porovnaní s ľuďmi pracujúcimi na pracovnú zmluvu, tým nižšia je miera angažovanosti pracovnej sily, nižšia šanca na kolektívnu akciu aj na štrajk," vraví Uhlerová. A rozoberú aj budúcnosť práce a to, či majú odbory miesto v dnešnom svete - teda v dobe digitálnych technológií a globalizovaných ekonomík. Spomenuté v podcaste: Empire of Cotton (Sven Beckert) Hostka odporučila knihy: David Copperfield (Charles Dickens) Egypťan Sinuhe (Mika Waltari) Búrlivé výšiny (Emily Bronte) Trade unions in the European Union (kol. autoriek a autorov) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:02) O vstupe do odborov (00:10:33) O histórií odborov (00:22:41) Odbory dnes (00:57:40) O výhradách voči odborom (01:33:08) Záver _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo na sme.sk/extraludskost Tento týždeň Barbora Mareková pokračuje v rozhovore s lekárkou Veronikou Koreňovou, ktorá vyštudovala medicínu v Bratislave a potom sa presťahovala do Nemecka, kde žije spolu s manželom a troma deťmi. V predošlej epizóde Veronika priblížila, prečo sa rozhodla odísť zo Slovenska, ako sa zabehla v nemeckom zdravotníctve a ako tam vyzerá práca kardiologičky a internistky. Priblížila tiež, ako v Nemecku vyzerala popôrodná starostlivosť po tom, čo sa jej narodili deti, a tiež rodičovská dovolenka, o ktorú sa delila s manželom. Tento týždeň sa Barbora pýta, aké to je byť v západnej Európe imigrantkou z východnej Európy. Ako v Nemecku fungujú inštitúcie a ako si Veronika našla svoje miesto v novej kultúre. „Páči sa mi, že Nemecko je sociálny štát. Tie sociálne záruky tu cítim úplne všade – od zdravotného zabezpečenia cez materské dávky až po sociálne služby a možnosti športového vyžitia,“ vraví v podcaste. Odpovedá aj na to, ako po 17 rokoch života v zahraničí vníma svoju identitu. Či sa jej podarilo usadiť sa a cítiť sa v Nemecku ako doma – a ako často dnes cestuje na Slovensko. A hovorí aj o tom, za ktorú krajinu dnes cíti väčšiu zodpovednosť. Hostka odporučila: film Goodbye Berlin (Fatih Akin) knihu Tschick (Wolfgang Herrndorf) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00) Úvod (01:14) O identite (11:17) O nemeckom školstve (19:22) O pozitívach života v Nemecku (28:11) Čo je v Nemecku náročné (41:08) O východnom a západnom Nemecku (44:31) Záver _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo na sme.sk/extraludskost Ako sa žije slovenskej lekárke v Nemecku? Veronika Koreňová vyštudovala medicínu v Bratislave a potom sa presťahovala do Nemecka, kde žije posledných 17 rokov spolu s manželom Tomášom. Aktuálne bývajú pri Augsburgu, kde má Veronika ambulanciu, no v minulosti pracovala aj v nemocniciach ako kardiologička a internistka. Barbora Mareková sa pýta, ako sa Veronike pracuje v nemeckom zdravotníctve a či sa jej podarilo zapustiť korene v novej kultúre. "V Nemecku majú veľký poriadok v pracovných časoch, nie je tam žiadna ilegálna nadpráca a žiadne nadčasy," vraví v podcaste. "Keď nemocnica nemá vykryté hodiny, objedná si takzvaných honorárnych lekárov, čo je dočasný personál zvonka." Koreňovcom sa neskôr narodili tri deti. Veronika približuje, ako v Nemecku vyzerala popôrodná starostlivosť hradená štátom a potom aj rodičovská dovolenka, ktorú mohla po narodení dvojčiat mať naraz s manželom. "Po pôrode som mala nárok aj na babicu, ktorá chodila k nám domov a pomáhala nám s bábätkom. Za jej služby sme nemuseli nič platiť." Hovorí o fungovaní tamojších škôlok a škôl, ale aj o tom, ako je na tom dnes po sedemnástich rokoch života v novej krajine z hľadiska kamarátstiev a vzťahov so širšou rodinou, ktorá zostala na Slovensku. Hostka odporučila knihy: Malý dráčik Kokosáčik. Neboj sa! (Ingo Seigner) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:01:57) O odchode do Nemecka (00:15:40) O práci lekárky v Nemecku (00:37:00) O vzťahoch na pracovisku (00:42:32) O založení rodiny (00:56:16) O smrti otca (01:03:24) Záver _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo na sme.sk/extraludskost Peter Jozefík pôsobí v zdravotníckej sfére a je tiež obľúbený influencer ktorý na Instagrame povzbudzuje mladých ľudí, aby sa zaujímali o verejné dianie, o svoje okolie a rád zdieľa aj videá a fotky zo zaujímavých miest či odporúčania na knihy. V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa však otvorí v inej téme: rozpráva o svojom detstve. Petra ako dvanásťročného sociálka odviezla do detského domova po tom, čo sa jeho rodina nebola schopná oňho postarať. "Rodičia sa rozviedli, takže otec bol preč a mama mala psychiatrické ochorenie, pre ktoré nevedela situáciu doma zvládnuť,” hovorí v podcaste. “Prvýkrát odišla z domu, keď som mal osem rokov a moja sestra trinásť. Mama odišla z ničoho nič, asi tri dni sme so sestrou nevedeli, čo s ňou je a potom sme zistili, že je hospitalizovaná na psychiatrii, takže sme zostali sami. Chodili sme normálne do školy, starí rodičia nám niekedy priniesli nejaké potraviny, ale inak sme sa o seba starali sami. A táto situácia sa potom opakovala viackrát.” Peter rozpráva, aké boli preňho prvé dni v detskom domove a potom aj roky, ktoré v ňom prežil. Vysvetľuje, ako sa ho dotklo oddelenie od sestry, ktorú úrady poslali do iného zariadenia a nemali spolu istý čas žiadny kontakt. Barbora Mareková sa ho pýta, čo všetko vidí a cíti teraz spätne, keď už je dospelý a má od tejto skúsenosti odstup. Rozprávajú sa aj o tom, vďaka čomu sa mu - aj napriek ťažkým zážitkom z detstva - nakoniec tak dobre darí. Hosť odporučil knihy: Jak se stát jiným (Édouard Louis) Boje a proměny jedné ženy (Édouard Louis) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:01:16) Ako vyzerá Peťov život dnes (00:05:18) V akej rodine vyrástol (00:14:34) Aké boli prvé dni v detskom domove (00:38:17) Ako si túto skúsenosť Peťo zreflektoval (01:09:14) Záver _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo na sme.sk/extraludskost V predvianočnej epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s moderátorkou Adelou Vinczeovou o tom, ako vníma šoubiznis. Adela približuje, ako dospela k rozhodnutiu, že tento rok nebude v porote Let’s Dance, a aké má toto rozhodnutie pre ňu následky. No rozprávajú sa aj o tom, ako sa menil šoubiznis počas Adelinho pôsobenia v ňom. Barbora sa pýta, ako Adela vníma posuny v nárokoch na humor. A či by sa tímy tvoriace zábavné programy v televízii mali zamýšľať nad perspektívami rôznych skupín ľudí, ktoré ich pozerajú. Rozoberú aj niektoré rodičovské a vzťahové témy – napríklad aké spomienky z detstva Adele pootvárala starostlivosť o malého syna a či vo svojom dospelom partnerskom vzťahu zažila aj nejakú korektívnu skúsenosť. Spomenuté v podcaste: Milan Lasica – kniha (Hana Lasicová) Hostka odporučila knihy: Toto mali čítať naši rodičia (Philippa Perry) Nová Zem (Eckhart Tolle) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:01:34) O odchode z Markízy (00:12:43) O zmenách v showbiznise (00:25:04) O dnešnom humore (00:28:44) O rodine (00:55:00) O voľbe projektov (01:09:58) O zárobkoch z Instagramu (01:19:49) O ubytovaní ľudí bez domova (01:24:46) Záver _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo na sme.sk/extraludskost Od pouličného sexbiznisu cez masážne salóny až po online sexuálne služby - v súčasnom nastavení sveta to funguje tak, že niektorí ľudia predávajú sex a niektorí si ho kupujú. Ako sa má k tomuto obchodu postaviť demokratický štát? Je pravda, že v sexbiznise ide o zneužívanie moci zo strany mužov, ktorí majú peniaze, a zároveň o zneužívanie žien v slabej finančnej a sociálnej situácii? Ako má štát rešpektovať právo ľudí viesť svoj život podľa svojich predstáv, ale zároveň posilňovať postavenie ľudí tak, aby nerobili niečo, čo nechcú? V tejto epizóde sa Barbora Mareková rozpráva s riaditeľkou občianskeho združenia Odyseus. Dominika je psychologička a terénna pracovníčka a so svojím tímom sa venuje skvalitňovaniu života ľudí z ohrozených komunít. Barbora sa pýta, či je správne, a nápomocné, považovať dobrovoľné poskytovanie sexuálnych služieb za prácu. Dominika približuje, ako by vyzerala podpora žien v sexbiznise, ktorá by bola postavená na aktuálnom vedeckom poznaní a rešpektovala by ľudské práva a ľudskú dôstojnosť. Preberú aj, čo skúsili v téme sexbiznisu spraviť rôzne vlády v zahraničí - a ako to dopadlo. Spomenuté v podcaste: Právo na sex (Amia Srinivasan) Whores on film (dokumentárny film o ľuďoch v sexbiznise) Hostka odporučila knihu: Love For Sale / Nejtěžší povolání světa: Kapitoly z dějin prostituce (Nils Johan Ringdal) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:09) O sexbiznise (00:18:03) Čo vieme o ženách v sexbiznise? (00:25:51) Je sexbiznis práca? (00:32:32) Čo robí OZ Odyseus (00:40:05) Sexbiznis a rodičovstvo (00:46:25) Čo je úlohou štátu (00:52:39) Ako možno právne upraviť sexworking (01:05:25) Aké slová používať (01:07:35) Záver _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.